Ružencová Panna Mária


Svedectvo ružencových bratstiev

Po Druhom vatikánskom koncile sa v Katolíckej cirkvi výraznejšie, hovorí o dôležitosti poslania laikov vo svete. Pokonciloví pápeži vyzdvihujú závažnosť svedectva kresťanského života laických veriacich. Ide o charakteristickú črtu života Cirkvi najnovších čias. Napriek tomu však nemožno hovoriť o absolútne novej vlastnosti cirkevného života, pretože angažovanosť laických veriacich možno aj zo starších čias dokázať faktami. Jedným z nich je angažovanosť združenia, ktoré už po stáročia nesie názov Ružencové bratstvo. Počiatky bratstva siahajú do 15. storočia. Roku 1470 ho pre dominikánsky rád založil blahoslavený Alain de la Roche. O niekoľko rokov sa toto bratstvo začalo šíriť medzi pospolitým ľudom a v polovici 16. storočia otcovia dominikáni dostali od pápeža sv. Pia V. poverenie zakladať ružencové bratstvá vo svete. Niektoré slovenské združenia uvádzajú vo svojich kronikách existenciu takýchto bratstiev už v druhej polovici 19. storočia. Je to úctyhodná doba, počas ktorej sa členovia týchto bratstiev usilujú navzájom za seba sa modliť a posväcovať tak svoje farnosti, šíriť a prehlbovať vieru v Boha, osobitne mariánsku úctu. 


Dejinné formovanie modlitby sv. ruženca
História posvätného ruženca je dlhá, ale formovanie tejto modlitby je veľmi jednoduché a priame. Občas sa uvádzajú rozličné správy, ktoré spájajú začiatky ruženca s rozličnými zjaveniami alebo mystickými zážitkami niektorých osôb. V skutočnosti však posvätný ruženec vznikol zrejme ako výsledok snáh o priblíženie sa k úradnej modlitbe mníchov v kláštoroch. Títo sa modlievali Žaltár, ktorý pozostáva zo 150-tich žalmov. Mnísi sa ich modlievali v chóroch a bola to zrejme príťažlivá forma modlitieb. Nie všetci však dokázali čítať, a preto bola ako náhrada za žalmy zvolená Modlitba Pána (Otče náš) a neskôr mariánska modlitba Zdravas´ Mária... Takto sa sformoval tzv. Mariánsky žaltár, ináč nazývaný Ruženec Preblahoslavenej Panny Márie. Ďalším prvkom, ktorý spestril túto modlitbu, boli jednotlivé tajomstvá. Zaviedol ich Alberto de Castello, ktorý v roku 1521 vybral 3 x 5 evanjeliových tajomstiev s témou narodenia a detstva Pána Ježiša, utrpenia a napokon tému oslávenia Ježiša Krista a Panny Márie. Známa modlitba za každým tajomstvom Ó, Ježišu, odpusť nám naše hriechy... bola do modlitby posvätného ruženca uvedená na základe mariánskych zjavení vo Fatime v roku 1917. Najnovší prínos do tohto systému uviedol pápež sv. Ján Pavol II., ktorý ustanovil ďalších 5 tajomstiev ruženca svetla.


Podstata a očakávaný efekt modlitby sv. ruženca
Modlitba posvätného ruženca má v sebe niekoľko teologických prvkov, ktoré sú dobre skĺbené. Je to v prvom rade mariánsky prvok, ktorý spočíva v desaťnásobnom opakovaní modlitby Zdravas´ Mária... pre každý desiatok, resp. tajomstvo. „Tajomstvo“ tu znamená jeden konkrétny úryvok či udalosť zo života Pána Ježiša alebo Panny Márie. Tieto udalosti sa berú zo Svätého písma alebo z Tradície. Znamená to, že veriaci človek, ktorý sa modlí, sa dostáva do situácie, v ktorej spolu s Pannou Máriou uvažuje nad tým-ktorým tajomstvom z novozákonných dejín spásy. Táto situácia celkom konkrétne pripomína Večeradlo, v ktorom sa apoštoli spolu s Pannou Máriou modlili a meditovali nad udalosťami, ktoré prežili s Ježišom. Záverečná modlitba za odpustenie hriechov pripomína antifónu za každým žalmom breviára. Každý z ružencov má na začiatku úvodné tri vzývania, ktoré sú zamerané na božské čnosti: vieru-nádej-lásku (radostný ruženec); na uvažovacie schopnosti človeka: rozum-vôľa-pamäť (bolestný ruženec); alebo na výkonné schopnosti človeka: myšlienky-slová-skutky (slávnostný ruženec). Osobitný charakter má ruženec svetla, ktorý sv. Ján Pavol II. uviedol úvodnými vzývaniami, v ktorých sústredil pozornosť na Ježiša ako na svetlo uzdravujúce náš život. Aj jednotlivé tajomstvá majú za cieľ priniesť svetlo do života človeka. Tu možno vidieť, čo sv. Ján Pavol II. videl ako prvorado potrebné pre naše časy. Takto sa ruženec javí ako radostná modlitba, ktorá poskytuje základy mystického prenikania človeka do najhlavnejších tajomstiev Božieho zjavenia Nového zákona a postupného uzdravenia našich čias.
Praktické rady pre modlitbu posvätného ruženca
Ruženec je ako vitráž, do ktorej sú vložené jednotlivé farebné sklíčka a v celosti tvoria peknú harmóniu. Takýto pohľad by sme mali mať i na modlitbu posvätného ruženca. Keď sa pozrieme iba na jednotlivé časti, môžu sa nám javiť nezaujímavé, nudné, donekonečna sa opakujúce. Do modlitby ruženca treba vstúpiť ako do starobylého chrámu, ktorý sa spoznáva a obdivuje z rôznych uhlov pohľadu.
V radostnej časti ruženca je zahrnutých päť udalostí z obdobia pred narodením a obdobia detstva Ježiša Krista. Boh sa stal človekom a vstúpil do dejín ľudstva. Urobil to spôsobom veľmi jednoduchým a skromným. Prijal na seba všetku ľudskú biedu a slabosť okrem slabosti hriechu. Pri rozjímaní radostných tajomstiev pamätajme na to, že Boh sa stal človekom kvôli mne, aby som sa ja stal Božím dieťaťom. Radostný ruženec sa modlíme v pondelok a sobotu.
Tajomstvá svetla približujú tri roky Ježišovho verejného účinkovania od krstu v Jordáne až po ustanovenie Eucharistie. Doplnením týchto piatich tajomstiev sv. Ján Pavol II. vyplnil medzeru, ktorá dovtedy bola v ružencových tajomstvách. Týmto počinom v Roku ruženca urobil modlitbu ruženca ešte v plnšom zmysle modlitbou evanjelia. Krst v Jordáne a zázrak v Káne sú začiatkom zjavenia sa Ježiša Krista ako Božieho Syna. Ohlasovanie evanjelia, výzva na pokánie a premenenie na Tábore je realizáciou spásneho poslania, ktoré sa má naplniť vo veľkonočnom mystériu. Jeho misia ostane zvečnená nekrvavým spôsobom ustanovením Eucharistie a definitívnym spôsobom sa zakončuje v umučení, smrti a zmŕtvychvstaní Krista. Tajomstvá svetla nás pozývajú k skloneniu sa a k meditácii o Ježišovej náuke o jeho zázrakoch, o jeho živote medzi ľuďmi. Nad tajomstvami svetla uvažujeme v modlitbe ruženca vo štvrtok.
Bolestná časť ruženca obsahuje päť udalostí, ktoré môžeme zaradiť medzi najdôležitejšie udalosti ľudských dejín. Ide o niekoľko desiatok hodín od večera Zeleného štvrtku do nedeľného veľkonočného rána. V tomto časovom úseku sa dovŕšilo naše vykúpenie. Rozjímaním nad tajomstvami umučenia sa nemáme iba rozrušiť a rozcítiť nad Ježišovým utrpením, ale máme si položiť otázku: Som si vedomí, aká bola cena môjho vykúpenia? Bolestné tajomstvá a modlíme a rozjímame nad nimi v utorok a piatok.
Do slávnostného ruženca vkladáme päť udalostí, ktoré zakončujú tajomstvo vykúpenia: Ježiš Kristus, víťaz nad hriechom a smrťou. Slávnostné tajomstvá sa netýkajú iba Ježiša, nezvýrazňujú minulosť, ale pozývajú k víťazstvu aj nás. Jeho slávne zmŕtvychvstanie, nanebovstúpenie, oslávenie Panny Márie – Ježišovej i našej Matky – je pre nás predzvesťou a pozvaním a týka sa našej budúcnosti. Slávnostné tajomstvá pozývajú nás k rozjímaniu nad tým, čo už Boh pre nás urobil, ale aj o tom, čo Boh pre nás robí a čo pre nás pripravil, čo nás čaká a k čomu nás pozýva – k večnému životu. Nad slávnostnými tajomstvami rozjímame v stredu a nedeľu.
Keď počas modlitby posvätného ruženca vkladáme do nej i rozjímanie a zamýšľame sa nad tajomstvami, pripodobňujeme sa Panne Márii, ktorá udalosti svojho i Ježišovho života uchovávala vo svojom srdci a premýšľala o nich. Náš život sa tak stane citlivý a otvorený na Božie pôsobenie a naše životné okolnosti – radostné, bolestné, tajomné i slávnostné – sa nám budú javiť v inom svetle.                 FÚ, prevzaté z BÚ
                  

                                                                        
Potrební pre balíček viery.
Kázeň z príležitosti mesiaca úcty k starším.
Bratia a sestry, milí dôchodcovia, staršiemu človekovi v pokročilom veku sa môže niekedy do srdca vkradnúť pocit: ja som pre svoje okolie príťažou, už tu len zavadziam. Niektorí ľudia to staršiemu človekovi naozaj môžu dať pocítiť, ako keby oni nikdy nemali zostarnúť. Ale je aj veľa takých ľudí, ktorí si prítomnosť staršieho človeka medzi sebou vedia oceniť a vedia sa ho zastať.
Aj stály pozorovateľ Svätej stolice pri OSN Mons. Silvano Maria Tomasi na 27. zasadnutí Rady pre ľudské práva, ktoré sa konalo t. r. v Ženeve a bolo venované ochrane starších ľudí, upozornil, že je tu predpoklad, že do roku 2050 sa počet seniorov strojnásobí a dosiahne dve miliardy. A zároveň skritizoval, že takýto nárast počtu seniorov býva vnímaný len jednostranne, ako negatívny faktor pre hospodársky rast. Doslovne povedal: „Dnešná spoločnosť orientovaná na výkon má tendenciu zanedbávať našich zraniteľných bratov a sestry, vrátane starších ľudí, ako keby boli pre spoločnosť záťažou alebo problémom. Naopak, títo môžu byť po dlhú dobu pre spoločnosť prínosom.“
    Veľmi citlivo a pohotovo  na túto skutočnosť zareagoval aj Svätý otec František, keď presne pred mesiacom - 28. septembra na Námestí sv. Petra slávil svätú omšu pre starých rodičov a seniorov. So Svätým Otcom koncelebrovalo túto sv. omšu viac než 50 kňazov vo vysokom veku z farností celého sveta. Medzi hlavnými koncelebrantmi boli najstarší kňaz Rímskej diecézy a tiež kňazi-seniori z Konga, Indie a Argentíny. Sv. omše sa zúčastnilo 40.000 seniorov a starých rodičov z vyše 20 krajín sveta, predovšetkým z Talianska, Španielska, Argentíny a Spojených štátov. Medzi účastníkmi tejto bohoslužby bol aj starší manželský pár irackých utečencov z Karakéšu, ktorí pozdravil Svätého Otca v mene mnohých seniorov, ktorí trpia v oblastiach vojnových konfliktov.
Pred svätou omšou sa konalo podujatie pod názvom “Požehnanie dlhého života”. Organizátori tohto podujatia vybrali päť úryvkov zo Svätého písma, aby poukázali na problémy súčasných seniorov a potrebu záujmu o nich. Úryvok o Sáre poukazoval na domnelú nepotrebnosť seniorov, pretože už vraj nie sú plodní. Úryvok o svokre Noemi a cudzinke Rút, ktorá bola jej nevestou, upozorňoval na svokry opustené nevestami. Príbeh Eleazára opísal zodpovednosť starších voči mladej generácii pri odovzdávaní viery. Biblické postavy Alžbety a Zachariáša pripomenuli, že aj staroba je ešte vždy časom plnenia Božej vôle. A napokon postavy starých ľudí prítomných na obetovaní Ježiša v chráme - Simeona a Anny hovorili o tom, že obsahom starnutia má byť vzdávanie vďaky za život venovaný Bohu.
Sv. otec František, potom v kázni pri sv. omši sa zamýšľal nad úryvkom evanjelia, ktoré opisuje stretnutie Márie s Alžbetou – príbuznou v pokročilom veku. Starým rodičom a seniorom, no nielen tým na Námestí sv. Petra, ale všetkým na svete na povzbudenie, že aj vo svojom pokročilom veku sú stále užitoční a veľmi potrební pre tento svet a zvlášť svoje okolie venoval tieto myšlienky: „Evanjelium o návšteve Márie u Alžbety je evanjeliom o stretnutí medzi mladými a staršími. Mária je mladá, veľmi mladá. Alžbeta je stará, ale prejavilo sa v nej Božie milosrdenstvo a už šesť mesiacov s manželom Zachariášom čaká syna. Mária nám aj pri tejto príležitosti ukazuje cestu: ísť navštíviť staršiu príbuznú, pobudnúť s ňou, samozrejme aj pomôcť jej, a zároveň a predovšetkým, učiť sa od nej, pokročilej vekom, múdrosti života. Niet budúcnosti pre ľud bez tohto stretnutia medzi generáciami, bez toho, aby deti s vďačnosťou prijímali svedectvo života z rúk rodičov. A vo vďačnosti za tých, ktorí ti dali život, je zahrnutá i vďačnosť za Otca, ktorý je na nebesiach.
Neraz sa stretávame s generáciami mladých, ktorí prežívajú potrebu stať sa nezávislými od rodičov, takmer sa «oslobodiť» od dedičstva predošlej generácie. Je to akoby moment spurného dospievania. Ak sa však potom neobnoví stretnutie medzi generáciami, výsledkom bude veľké ochudobnenie pre národ, a sloboda, ktorá bude v spoločnosti prevládať, bude falošnou slobodou, ktorá sa premení na autoritárstvo. Mladá Mária počúvala a všetko zachovávala vo svojom srdci. Múdrosť Alžbety a Zachariáša obohatila jej mladú myseľ. Neboli skúsení v materstve a otcovstve, veď aj pre nich to bolo prvé tehotenstvo, ale boli skúsení vo viere. Mária vedela načúvať týmto starším rodičom, ich múdrosť sa jej stala pokladom a bola pre ňu cenná.. Takto nám Panna Mária ukazuje cestu: cestu stretnutia medzi mladými a staršími. Budúcnosť každého národa nevyhnutne predpokladá toto stretnutie: mladí dodávajú ľudu silu kráčať a starší túto silu utužujú pamäťou a ľudovou múdrosťou.“ – toľko z myšlienok homílie Sv. otca Františka pre starých rodičov a seniorov.
Bratia a sestry, milí dôchodcovia, čoraz vyšší počet seniorov padne tomuto svetu niekedy vhod, niekedy nevhod. Keď sa jedná o čísla v ekonomike, vtedy sú dôchodcovia príťažou. Ich veľký počet predstavuje zvýšené náklady. Ale keď sa jedná napríklad o čísla pri voľbách, vtedy dôchodcovia predstavujú silnú voličskú základňu. Vtedy sa im sľubujú a ponúkajú balíčky výhod. A keď voľby prejdú, nikto sa štyri roky nezaujíma, aké má dôchodca veľké výdavky zo svojho malého dôchodku, zvlášť ak je chorý a na utiahnutie domácnosti ostane celkom sám.
Sv. otec František nás však povzbudzuje, že s pokročilým vekom staroby má byť nerozlučne spätý balíček viery. Nie je to balíček, ktorý dôchodcovia dostávajú, ale naopak oni ho musia rozdať mladším členom svojej rodiny.  Vieme, že produkty z balička viery nie sú prijímané s takým záujmom ako to, čo môžeme ponúknuť s materiálneho balíčka. Skôr je to spojené s nemalými ťažkosťami, trápením a neraz slzami z neúspechu. Ale keď sme už toľkokrát dokázali v živote trpieť i plakať pre iné veci, prinesme ochotne túto obetu aj pre vec viery v našej rodine. Oplatí sa to, lebo viera učí láske, viera učí úcte, viera učí vďačnosti, viera učí pokoju. A keď sa nám podarí balíček viery niekomu z mladšej generácie odovzdať, z jeho strany sa nám to vráti práve na spôsob lásky, úcty, vďačnosti a pokoja. Netrápme sa, že keď už nebudeme mať, čo rozdeliť zo svojho dôchodku, že už prestaneme byť celkom zaujímaví, že už naozaj budeme len na príťaž. Na toho, kto dáva materiálne dary sa naozaj pamätá len dovtedy, kým ich dáva. Ale na toho kto vloží vieru do srdca, na toho sa niky nezabúda. Takto aj vy, milí dôchodcovia aj vo svojom pokročilom veku ešte stále s láskou spomínate na svojich už zomrelých rodičov nie pre matériu, lebo tej vám vo svojej chudobe nemohli veľa dať, ale s láskou i úctou si spomínate na nich preto, lebo vám vložili vieru do srdca. Ako vekom pokročilí, i vy môžeme byť nie na príťaž, ale svojmu okoliu na veľké obohatenie len s tým balíčkom viery. Nech je pre vás veľkým povzbudením Panna Mária, ktorá i ako budúca Matka Božieho Syna obdarená mnohými milosťami, a predsa sa nezdráhala počúvať starších príbuzných zo svojej rodiny.
Na záver, tak ako pred mesiacom Sv. otec František so seniormi na Námestí sv. Petra, tak aj my všetky záležitosti svojho pokročilého veku: chorobu, bolesť, samotu, nevládnosť, stareckú chudobu, pocit príťaže a zavádzania okoliu i vec viery v našej rodine odovzdajme nášmu Pánovi slovami žalmistu:

«Ty, Pane, si moja nádej od mojej mladosti. Neodožeň ma v čase staroby, neopusť ma, keď mi sily ochabnú. Až do staroby a do rokov šedivých, Bože, neopúšťaj ma, kým nezvestujem silu tvojho ramena všetkým pokoleniam budúcim». Amen.                                                                                                                                          pf





 

 
Farnosť Hruštín