Zosnulí kňazi farnosti

V Roku kňazov spomíname aj na zomrelých kňazov.

Sv. otec Benedikt XVI z príležitosti 150. výročia úmrtia sv. Jana Vianneya, farára s Arsu, vyhlásil tento rok od júna 2009 do júna 2010 za Rok kňazov. Ján Vianney bol stelesnením pravého pastiera Kristovho stáda. Preto sa pokladá za patróna diecéznych kňazov. V tomto Roku kňazov každý kňaz si má obnoviť svoj kňazský život podľa príkladu Jana Vianneya. Zároveň v tomto Roku kňazov sú kňazom poskytované rôzne milosti.

A tak na začiatku mesiaca november, kedy sa v našich cintorínoch modlíme za duše v očistci – duše našich blízkych zomrelých, v rámci Roku kňazov chcel by som nám dať do pozornosti aj dekrét Apoštolskej penitenciárie Urbis et orbis, v ktorom nás Sv. otec povzbudzuje ku získavaniu čiastočných odpustkov aj pre zomrelých kňazov. Určite popri modlitbe za svojich rodičov a iných príbuzných sa modlíme aj za zomrelého kňaza, ktorý ma pokrstil, či zosobášil, ktorý ma učil náboženstvo. Ale ako farnosť nemali by sme zabudnúť ani na tých kňazov, ktorí už síce dávnejšie účinkovali v našej farnosti, alebo sa tu narodili a kňazský život prežili v iných farnostiach, ale ich hroby sú v našom cintoríne. Sú to títo kňazi:

Ferdinand Krausz
Narodil sa v r. 1758. Primície slávil 1788 v Banskej Štiavnici. Najprv bol vojenským kňazom, potom administrátorom v Podvlku na Orave. V Hruštíne účinkoval 13 rokov od 16. 5. 1802 do 14. 8. 1815. Bol v poradí tretím hruštínskym farárom. Zomrel v Hruštíne 14. augusta v1815, 57 ročný, 27 ročný kňaz. Pochovaný bol na cintoríne pri prvom drevenom kostole v ulici Dedina. Jeho hrob teda nie je zachovaný.

Andrej Šaliga
Narodil sa v Kňažej 2. 10. 1786. Pokrstil ho vdp. František Kecer, farár v Oravskom Podzámku dňa 3. 10. 1786. Štúdia filozofické a teologické skončil v seminári v Trnave. Ovládal reči slovenskú, maďarskú a stredne nemeckú. Ordinovaný na kňaza bol 23. 6. 1810 v Spišskej Kapituli biskupom Michalom Brigidom. Primície slávil 24. 6. 1810 pod patronátom Michalom Gron vo sviatok sv. Jána Krstiteľa v Spišských Vlachoch. Účinkoval vo Veľkom Bobrovci 1 rok, v Kubachoch 3 a pol roka kaplánoval, potom vo Vikartovciach, v Kežmarku, v Tvrdošíne. Do Hruštína prišiel 1. 11. 1815 a bol tu do svojej smrti, celkove 42 rokov. Bol v poradí šiestym hruštínskym farárom. Za jeho pôsobenia bol v Hruštíne postavený murovaný kostol a potom vymaľovaný zázrivským rodákom Jánom Drengubiakom, farárom z Nižnej. Andrej Šaliga mal vtedy 34 rokov a 10 rokov bol kňazom. Bol vtipným mužom, písal aj básne, patril medzi slovenských národovcov. Je o ňom známe, že v roku 1826 povedal dvojhodinovú slovenskú slávnostnú reč na zhromaždení v Ružomberku, keď sa tam slávila storočnica založenia piaristického gymnázia. Zomrel v Hruštíne 12. 2. 1857, 71 ročný, 47 ročný kňaz. Pochoval ho v Hruštíne 16. 2. 1857 Ondrej Gemzik, farár z Podzámku.

Valentín Hutyra
Narodil sa r. 1817. V Hruštíne pôsobil od r. 1858 do 24. 9. 1883, celkovo 25 rokov. Bol v poradí ôsmym hruštínskym farárom. Bol aj známym podporovateľom slovenskej literatúry. Zomrel v Hruštíne 24. 9. 1883, 66 ročný, keď dlhší čas bol neduživý. Náhrobný pomník v Hruštíne mu postavil brat Jozef Hutyra, bývalý novoveský vikár.

Ľudovít Špirica
Narodil sa 1. 4. 1846 v Ľubici. Ordinovaný bol 4. 9. 1871, kaplánoval v Hruštíne, v Lužnej, Hybe, Bobrovec, Ružomberok, Námestovo. Za farára prišiel do Hruštína 17. 9. 1884 a bol tu 10 rokov až do svojej smrti. Bol v poradí desiatym hruštínskym farárom. Zomrel po dlhej chorobe v Hruštíne 9. 1. 1895, 49 ročný, 24 ročný kňaz.

Štefan Šmiheľ
Je rodákom farnosti Hruštín. Narodil sa v Hruštíne 20. mája 1914. Rodičia sa volali Ondrej Šmiheľ a Zuzana Kupčuláková – Svýbová. Jeho rodný dom stojí v ulici Dedina naproti miestu, kde bol kedysi prvý drevený kostol v Hruštíne. Základnú ľudovú školu vychodil v Hruštíne, osem ročníkov gymnázia s maturitou skončil v r. 1934 v Nitre a teológiu v Spišskej Kapitule. Dňa 2. februára 1939. prijal kňazskú vysviacku. Potom účinkoval v duchovnej službe ako kaplán v r. 1939 – 1941 v  Zázrivej, v r. 1941 – 1943 ako kaplán a doč. správca fary v Podvlku, v r. 1943 sedem mesiacov spravoval farnosť Liesek, v r. 1943 – 1958 bol farárom v Novoti. Odtiaľ r. 1958 na príkaz štátjnej správy bol preložený za správcu farnosti do Lipt. Teplej. V roku 1966, 12. februára pre podvratnú, „protištátnu činnosť“ bol zatknutý a po prieťahoch odsúdený na 18 mesiacov žalára. Začiatkom apríla 1968 prepustený na slobodu. Istý čas pracoval ako pracovník u Okresnej vodohospodárskej správy v Dolnom Kubíne. V decembri 1968, keď ešte trvalo isté politické uvoľnenie, znovu bol ustanovený za správcu farnosti Liptov. Teplá, ktorú tak celkove spravoval 23 rokov až do svojej smrti. Zomrel 28. 4. 1983 na fare vo veku nedožitých 69 rokov a pochovaný je na cintoríne vo svojom rodisku v Hruštíne.

Hoci títo kňazi žili dávno a väčšinu z nich už nepoznáme, predsa sú nám blízky veď krstili, sobášili, i pochovávali… našich dedov a babky, našich prastarých rodičov. Pri spomienke na nich ešte raz chcem pripomenúť slová zomierajúceho pápeža Jána Pavla II., ktoré ako posledné povedal veriacim zhromaždeným na rozlúčku s ním na námestí sv. Petra v Ríme: „Čakal som vás. A vy ste teraz prišli ku mne. Ďakujem vám za to.“ Aj my svoju vďaku zomrelým kňazom vkladajme najme do modlitby za nich: Odpočinutie večné daj im, Pane…
p.farár

Marcel Martinko


 

 
Farnosť Hruštín